Konečný užívateľ výhod podľa zákona o praní špinavých peňazí: Kto k nim patrí?

Konečný užívateľ výhod – anglicky skrátene UBO (ultimate beneficial owner) – je dôležitou osobou v podniku alebo organizácii. V tomto článku podrobnejšie preskúmame definíciu konečného užívateľa výhod a vysvetlíme právne pozadie tohto pojmu.

Najdôležitejšie v skratke

  • Konečný užívateľ výhod má viac ako 25 % hlasovacích práv, viac ako 25 % základného imania alebo porovnateľnú kontrolu nad spoločnosťou.
    Od 1. 8. 2021 platí pre všetky dotknuté spoločnosti a organizácie aktívna ohlasovacia povinnosť.
  • V registri transparentnosti musia byť evidované meno, dátum narodenia, štátna príslušnosť a majetkové pomery konečných užívateľov výhod.

Obsah

Definícia konečného užívateľa výhod podľa zákona o praní špinavých peňazí

Konečný užívateľ výhod je osoba, ktorá má hospodársky prospech z organizácie alebo podniku. Podľa zákona o praní špinavých peňazí § 3 ods. 1 (GwG) je konečný užívateľ výhod fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúcu požiadavku:
  1. viac ako 25 % základného imania
  2. viac ako 25 % hlasovacích práv
  3. porovnateľná kontrola nad spoločnosťou ako v bodoch a. a b.
Toto sa vzťahuje na nasledujúce subjekty:
  • Právnické osoby – GmbH, UG, e.V., AG atď.
  • Zapísané osobné spoločnosti – GbR, OHG, KG atď.

Právne pozadie a význam pojmu

Pojem konečný užívateľ výhod má svoj pôvod v právnych rámcoch, ktorých cieľom je zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť v spoločnostiach.

Aké osobitosti treba brať do úvahy pri akciových spoločnostiach?

Ak je zmluvnou stranou akciová spoločnosť (AG) kótovaná na burze, za určitých podmienok možno upustiť od zisťovania konečných užívateľov výhod.

Ak je zmluvným partnerom akciová spoločnosť (AG), ktorá nie je kótovaná na burze, musí byť konečný užívateľ výhod zistený.

Pre zápis do registra transparentnosti pre kótované spoločnosti platí nasledovné:

„Zákon o praní špinavých peňazí § 20 ods. 1 veta 1 GwG neobsahuje žiadne výnimky pre spoločnosti, ktoré sú kótované na organizovanom trhu podľa § 2 ods. 11 WpHG kótované.“ – Často kladené otázky k registru transparentnosti

Kto nie je konečným užívateľom výhod a prečo?

Podľa registra transparentnosti nie sú konečnými užívateľmi výhod „generálni splnomocnenci“, prokuristi, konatelia, splnomocnenci pre obchodnú činnosť ani bežní zástupcovia.

Čo je fiktívny konečný užívateľ výhod?

Fiktívny konečný užívateľ výhod je štatutárny zástupca spoločnosti, ak neexistuje skutočný konečný užívateľ výhod. Táto osoba musí byť taktiež zapísaná do registra transparentnosti.

Príklad fiktívneho konečného užívateľa výhod

Osoby A, B, C, D a E držia každá po 20 % kapitálových podielov/hlasovacích práv. Osoba F je konateľom, a teda fiktívnym konečným užívateľom výhod.

Nepriama účasť: Kedy ide o nepriamu kontrolu u konečného užívateľa výhod?

Ak sú príslušné podiely držané spoločnosťou, ktorú kontroluje fyzická osoba, ide o nepriamu kontrolu (§ 20 ods. 2 GwG).Kontrola existuje vtedy, ak fyzická osoba môže priamo alebo nepriamo vykonávať rozhodujúci vplyv na združenie.Na určenie toho, či ide o rozhodujúci vplyv, platia ustanovenia § 290 ods. 2 až 4 HGB . To znamená, že spoločnosť má rozhodujúci vplyv, ak
  1. má v inom podniku právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu, ktorý určuje finančnú a obchodnú politiku, a zároveň je spoločníkom (§ 290 ods. 2 č. 2 HGB),
  2. má právo určovať finančnú a obchodnú politiku na základe ovládacej zmluvy uzavretej s iným podnikom alebo na základe ustanovenia v stanovách druhého podniku (§ 290 ods. 2 č. 3 HGB) alebo
  3. pri hospodárskom pohľade znáša väčšinu rizík a výnosov podniku, ktorý slúži na dosiahnutie úzko vymedzeného a presne definovaného cieľa materskej spoločnosti (účelová spoločnosť), porov. § 290 ods. 2 č. 4 HGB.

Čo platí pre konečného užívateľa výhod v prípade GmbH?

Vyššie uvedené princípy platia rovnako pre konečného užívateľa výhod v prípade GmbH (spoločnosť s ručením obmedzeným). Ak by viacero osôb držalo podiel viac ako 25 %, má GmbH príslušne viacerých konečných užívateľov výhod. V prípadoch komplexných štruktúr účastí – hovorí sa aj o viacstupňovej účasti – a koncernových prepojení je rozhodujúce, či fyzická osoba stojaca za medzispoločnosťou môže vykonávať skutočnú kontrolu na druhej alebo vyššej úrovni.

Príklad viacstupňovej účasti

príklad vývojového diagramu konečného užívateľa výhod
C vykonáva na základe väčšiny kapitálových podielov rozhodujúci vplyv na GmbH B. D vykonáva na základe svojej väčšiny hlasovacích práv taktiež rozhodujúci vplyv na GmbH B. Obaja sa tým považujú za nepriamych konečných užívateľov výhod spoločnosti GmbH A. Obaja sú zapísaní v registri transparentnosti s podielom, ktorý GmbH B kontroluje v GmbH A. Skutočnosť, že je tým v GmbH A zapísaných celkovo viac ako 100 % hlasovacích práv, je zámerná.Hneď ako existuje účasť viac ako 50 % na kapitálových podieloch alebo hlasovacích právach, predpokladá sa takéto dominantné postavenie.

Kto je povinný zisťovať konečného užívateľa výhod?

  • Advokáti
  • Daňoví poradcovia
  • Notári
  • Banky
  • Realitní makléri
  • Obchodníci s tovarom
  • Spoločnosti spravujúce majetok
  • Audítori
  • Poisťovatelia

Zisťovanie / identifikácia konečného užívateľa výhod podľa zákona o praní špinavých peňazí

Identifikácia konečného užívateľa výhod je dôležitým krokom k zvýšeniu transparentnosti v spoločnostiach a organizáciách. Existujú rôzne metódy a procesy na identifikáciu konečného užívateľa výhod.

Proces identifikácie

Prvým krokom by mala byť cesta k registru transparentnosti. Tam musia spoločnosti uviesť konečného užívateľa výhod. Výpis z príslušnej spoločnosti by mal poskytnúť informácie o konečných užívateľoch výhod protistrany.

Zmluvný partner je povinný poskytnúť spoločnosti, ktorá je povinnou osobou podľa zákona o praní špinavých peňazí, v súlade s § 11 ods. 6 GwG dokumenty na identifikáciu konečného užívateľa výhod.

Ďalší proces identifikácie konečného užívateľa výhod zahŕňa kontrolu podkladov, ako sú spoločenské zmluvy, vlastnícke dokumenty a výpisy z registrov. Môže byť potrebné vyžiadať si informácie aj od samotných zúčastnených osôb.

Ak po dôkladnom preverení konečných užívateľov výhod nie je možná jasná identifikácia, za konečného užívateľa výhod sa považuje konateľ GmbH.

V Nemecku je identifikácia konečného užívateľa výhod predpísaná podľa zákona o praní špinavých peňazí (GwG). Spoločnosti sú povinné zisťovať a dokumentovať identitu konečného užívateľa výhod, aby sa zabránilo praniu špinavých peňazí a iným nelegálnym aktivitám.

Aké výzvy a riešenia existujú pri identifikácii?

Identifikácia konečného užívateľa výhod môže priniesť určité výzvy. Niekedy informácie nie sú ľahko dostupné alebo zúčastnené osoby nespolupracujú. Je dôležité nájsť riešenia na prekonanie týchto prekážok. To možno dosiahnuť napríklad spoluprácou s úradmi alebo využitím technologických riešení na analýzu a overovanie údajov.

Ako pomáha Nect?

Urýchli svoje compliance procesy bez námahy a v súlade so zákonom: Objav Nect, osvedčenú platformu pre právnikov, daňových poradcov, notárov, audítorov a realitných maklérov. Pošli nám dopyt a zaisti si prístup k efektívnym, bezpečným a komfortným riešeniam pre svojich klientov – využi teraz osvedčenú voľbu mnohých renomovaných kancelárií.
Prehliadač s KYB posúdením rizika KYC

Register transparentnosti: Kedy musím nahlásiť konečných užívateľov výhod?

Exkurz – Čo je register transparentnosti?

Register transparentnosti je štátna databáza, ktorá zhromažďuje a uchováva informácie o konečných užívateľoch výhod spoločností a organizácií.Slúži na to, aby boli osoby v pozadí a hospodárske záujmy za spoločnosťami transparentné, s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a iným nelegálnym aktivitám.Zriadenie a vedenie registra transparentnosti slúži na dodržiavanie medzinárodných štandardov boja proti praniu špinavých peňazí. Poskytovaním týchto informácií prispieva register transparentnosti k zvýšenej transparentnosti a integrite v obchodnom prostredí.

„Nová“ úprava k 1. 8. 2021 – aktívna ohlasovacia povinnosť

Do 1. 8. 2021 nebol zápis do registra transparentnosti potrebný, ak informácie o konečných užívateľoch výhod už vyplývali v elektronicky overiteľnej forme z podkladov uvedených v § 22 ods. 1 zákona o praní špinavých peňazí (GwG). K nim patria dokumenty z obchodného registra, registra partnerstiev, registra družstiev, registra združení alebo podnikového registra. V tomto prípade sa mohla uplatniť takzvaná „fikcia ohlásenia“ podľa § 22 ods. 2 GwG.

Táto úprava o automatickom ohlásení však zanikla 1. 8. 2021 nadobudnutím účinnosti zákona o registri transparentnosti a finančných informáciách (TraFinG).

Odteraz musia aj spoločnosti a organizácie, ktoré predtým upustili od automatického ohlásenia, okamžite samostatne zaevidovať a nahlásiť svojich konečných užívateľov výhod v registri transparentnosti (aktívna ohlasovacia povinnosť).

Aké údaje sa ukladajú do registra transparentnosti?

V registri transparentnosti sa evidujú údaje ako meno, dátum narodenia, štátna príslušnosť a majetkové pomery konečných užívateľov výhod.

Kedy nemusí byť evidovaný žiadny konečný užívateľ výhod?

Živnostníci a v zásade spoločnosti občianskeho práva (BGB-Gesellschaft) môžu upustiť od evidencie konečného užívateľa výhod. Príkladmi sú: GbR, malí živnostníci, slobodné povolania, zapísaný obchodník (E.k.).

Prečítať si ďalší článok

Let's conNECT!

Hiermit akzeptiere ich die Datenschutzbestimmungen und die AGB.